BLOG

Cochemský model

(rodičia, súd, sociálny pracovník, psychológ, mediátor ako rovnocenný partneri pri riešení sporov).

Pri riešení rodičovského konfliktu sa rozvádzajúci rodičia obracajú prevažne na súd. V spolupráci so sociálno - právnou ochranou detí a rodiny sa súd snaží o rozhodnutie, ktoré je v najlepšom záujme dieťaťa, čiže preberá zodpovednosť za rodičov. Víziou Cochemského modelu je, aby súd prešiel od autoritatívneho rozhodovania o deťoch, pričom zúčastnené inštitúcie vedú rodičov k tomu, aby prebrali vlastnú zodpovednosť za rozhodnutie a snažili sa nájsť najlepšie riešenie pre ich spoločné dieťa. Výsledkom by mala byť spoločná dohoda rodičov, ktorá nie je vnútená žiadnou zúčastnenou inštitúciou. Sociálny pracovník, psychológ, mediátor, sudca, právnik do procesu vstupujú ako rovnocenní partneri. Čo v praxi znamená že nie sú v pozícií experta, ktorý pozná odpovede a vie čo je najlepšie, ale svojimi vstupmi, otázkami, reakciami kráča popri rodičoch pri vytváraní ich vzájomnej dohody.

Cochemský model vznikol v roku 1992 v Nemecku. Hlavnou myšlienkou tohto systému je dať dieťaťu oboch rodičov aj v tom prípade, že dôjde k rozpadu rodiny. Cochemská prax je zaujímavá v tom, že pri jej vzniku nestála zmena zákona ale vzišla zo samotnej požiadavky praxe. O zmenu sa usilovali pracovníci, ktorý sa denne stretávali s dopadom rodičovského konfliktu na dieťa. Zistili, že autoritatívny prístup nerieši rodičovský konflikt. Práve spolupráca zúčastnených inštitúcii s rodinou vedie rodičov k lepšej schopnosti komunikovať, čoho výsledkom je, že si uvedomujú dôležitosť sa spoločne o dieťati dohodnúť, slušne sa k sebe správať a neubližovať si. Cochemský model však nestojí len na rodičoch. Ak by sa nezapojila jedna zo zúčastnených inštitúcií, celý systém stráca zmyseľ, pretože nemôže efektívne fungovať. To znamená, že Cochemský model môže byť účinný len vtedy, ak na ňom participujú všetky zúčastnené inštitúcie. Účinnosť Cochemského modelu narúša psychopatológia jedného alebo oboch z páru. Ďalej môže byť náročné zapojenie rodičov, ktorých rodičovský konflikt prešiel do dlhodobého sporu a dlhodobo sa im nepodarilo vyriešiť boj o dieťa (Rogalewiczová, 2015).

Dieťa v rodičovskom konflikte

Dieťa v rodičovskom konflikte ťahá za najkratší koniec. V súťaži o lepšieho rodiča prehráva dieťa. Samotný rozpad rodiny je pre dieťa veľkou traumou a všetko to, čo sa deje okolo dieťaťa mu na istote veľmi nepridáva. Rozvodové konanie sa tiahne približne pol roka (v extrémnych prípadoch aj niekoľko rokov). Táto doba dáva rodičom šancu na vznik rodičovského konfliktu v boji o dieťa. Dieťa sa stáva rukojemníkom jedného z rodičov, čo vo výsledku môže znamenať stratu lásky k druhému rodičovi. Rozvody alebo rozpady partnerského vzťahu sú v našej spoločnosti veľmi časté. Ide o najnáročnejšiu životnú situáciu pre dieťa. Dieťa je nútené svoje blízke vzťahy aj vzťahy zo širšej sociálnej siete prehodnotiť a prebudovať. Okrem rozpadu rodiny je mnoho detí vystavených ďalším zmenám, ako je napríklad sťahovanie, zmena školy a ekonomické istoty. Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje z dlhodobého hľadiska adaptáciu dieťaťa na rozchod je predovšetkým množstvo konfliktov medzi rodičmi, ktoré sa konajú v prítomnosti dieťaťa (Novák 2012). Zavedením Cochemskej praxe sa môže mnohým konfliktom predísť, čo v konečnom dôsledku pre dieťa znamená lepšie zvládanie konfliktov a lepšiu adaptáciu na novovzniknutú situáciu v rodine.

Pozitívne výsledky v Česku

Mgr. Vladimí Polák začal uplatňovať Cochemský model v Českej republike. Na seminári Cochem Mgr. Polák odprezentoval svoje prvé výsledky po zavedení práve tohto modelu. Porovnáva približne 150 prípadov z ich obvodu a zistil, že po zavedení Cochemského modelu končilo viac ako 90% prípadov dohodou rodičov oproti predchádzajúcemu roku kde v ich obvode končilo dohodou 59% prípadov. Ďalej uvádza, že doba od podania návrhu rodičov, až po uzatvorenie dohody sa výrazne skrátila.

Zavedenie do praxe

Aby bolo možné zaviesť Cochemský model do praxe je potrebné spoločné stretnutie už spomínaných inštitúcií. Na stretnutí je potrebné sa spoločne dohodnúť na cieli, metóde a spôsobe, akým budú Cochemský model do praxe zavádzať. Každá z profesií je iná, každá má iné povinnosti voči ostatným inštitúciám a každá sa stretáva s rodičmi v inej fáze rodičovského konfliktu. V praxi by to znamenalo, že ak sa bude advokát rozprávať so svojim klientom, nebude mu v takomto prípade odporúčať konfliktnú stratégiu. Nebude podporovať klienta v tom, keď bude chcieť za každú cenu hľadať chybu v bývalom partnerovi. Ďalej by mal advokát podporovať rodiča v tom, keď príde s riešením, ktoré by mohlo byť z dlhodobého hľadiska prospešné. Advokát by mu mal odporučiť aj alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako je napríklad mediácia. Sudca ako najvyššia autorita by mal rodičov predovšetkým viesť k tomu, aby o budúcnosti ich dieťaťa rozhodli oni sami. Ak sa rodičia nedohodnú na prvých stretnutiach, mohol by im sudca odporúčať iné inštitúcie, ktoré budú nápomocné pri uzatváraní rodičovskej dohody. Aj pracovníci sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately by mali rodičov viesť k spoločnej dohode. Aby to takto mohlo fungovať je potrebné pracovať s oboma rodičmi naraz a podporovať ich rodičovské kompetencie. Ak budú do procesu zapojený mediátori alebo psychológovia, mali by sa držať spoločného cieľa a viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody.

Informácia o Cochemskom modeli musí prísť od prvej inštitúcie, ktorú rodič navštívi. Každý prípad je individuálny. Niekto príde najskôr na sociálno-právnu ochranu detí, iný príde za advokátom alebo mediátorom. Už v prvej fáze práce s rodičmi by mali byť oboznámení s ďalším postupom. V praxi by to napríklad znamenalo, že ak príde rodič za sociálnym pracovníkom, tak práve ten ho informuje o tom, ako bude celý proces prebiehať. Ďalej mu vysvetlí dôležitosť spolupráce oboch rodičov, výhody rodičovskej dohody, poprípade odporu

í návštevu iného odborníka. Niekedy sa na základe skúseností odborníka môže javiť ako najlepší postup, dať konkrétnu radu a riešenie. No prax ukazuje, že dohoda je najdlhšie udržateľná vtedy, ak je výsledkom spoločného snaženia oboch rodičov. Celá myšlienka Cochemského modelu stojí na vzájomnej spolupráci rodičov s participujúcimi inštitúciami. Inštitúcie do procesu vstupujú z pozície rovnocenných partnerov pri hľadaní najlepšieho riešenia, pričom kompetencia rozhodnúť zostáva na samotných rodičoch.

Záver

Cochemský model a jeho zavádzanie do praxe je pozitívnym príkladom toho, že pozitívna zmena sa dá aj bez zmeny v zákonoch. Zmenu k lepšiemu môžeme začať aj z opačnej strany a to od samotných pracovníkov, ktorých pracovnou náplňou je riešenie rodičovského konfliktu. V Nemecku bez zmeny v zákone Cochemský model aplikovali takmer dvadsať rokov. Výsledky Cochemského modelu sa osvedčili v praxi vo viacerých krajinách, dokonca aj v susednom Česku. Je na mieste si položiť otázku, či môžeme takúto zmenu očakávať aj u nás na Slovensku. Ako sme si všimli, nemusíme čakať na zmenu v zákonoch, stačí aby predstavitelia jednotlivých profesií sami dospeli k presvedčeniu, že je zmena nevyhnutná a potrebná (Rogalewiczová, 2015). Pridávam sa k myšlienke šíriť myšlienku Cochemskej praxe medzi odborníkov.

Mgr. Monika Grepiniaková


Použitá literatúra:

NOVÁK, Tomáš. Péče o dítě po rozvodu a její úskalí. Vyd. 1. Praha: Grada, 2012 ISBN 978-80-247-4110-9

ROGALEWICZOVÁ, Romana a Martina CIRBUSOVÁ, Cochemská praxe v České republice: sborník příspěvků z konference pořádané Úřadem pro mezinárodněprávní ochranu dětí 14.-15.5.2015 v Brně. Vyd. 1. Brno: Tribun EU s.r.o., 2015, 46 s. ISBN 978-80-2630-999-4. svoj text